Vznik a vývoj terénu

Terén – časť povrchu pevniny vytvorená prírodnými silami, alebo umelo so všetkými objektmi a javmi (stromy, domy...)

Terénny reliéf – ja časť povrchu pevniny vytvorená prírodnými silami, alebo umelo bez objektov a javov

Terénne tvary – sú malé časti terénneho reliéfu sa delia na:

• vnútorné – (endogénne) – zemská gravitácia a chemicko-fyzikálne procesy. Účinkom gravitácie ťažšie hmoty klesajú a ľahšie vystupujú na povrch. Tieto zmeny sú vyvolané zemetraseniami a sopečnými javmi. 
• vonkajšie – (exogénne) – teplota, voda, vietor, človek

Teplota – slnkom sa horniny otepľujú, nerovnomerne sa rozpadávajú, vznikajú v nich trhliny, ktoré vyplní voda. Voda mrznutím zväčšuje svoj objem a vytvorené trhliny rozširuje. Do týchto trhlín vnikajú rastliny svojimi koreňmi a umožňujú vode prenikať do väčšej hĺbky. Voda obsahuje rôzne množstvo rozpustených solí, kyselín a zásad, ktoré spôsobujú rozklad hornín.

Rozklad a rozpad hornín sa nazýva fyzikálno-chemické zvetrávanie hornín.

Voda – je zo všetkých exogénnych činiteľov najintenzívnejšia, steká po svahoch počas dažďov, odnáša zvetrané úlomky hornín, obnažuje – denduje horniny, ktoré sú znovu narušované. Proces zvetrávania sa neustále opakuje.

Vietor – odnáša časti narušených hornín, úlomky hornín unášané vetrom, narážajú na povrch skál, obrusujú ich a vyhladzujú. Tomu hovoríme veterná korózia. Činnosť vetra sa prejavuje aj v piesočných oblastiach. Vietor premiestňuje piesok, čím vznikajú presypy – duny. Hovoríme im aj naviate piesky.

Človek – výrazne mení reliéf krajiny v priemyselných a poľnohospodárskych oblastiach. Človek vytvára umelé terénne tvary – terasy, výkopy, násypy, hrádze... . Všetkými vplyvmi a procesmi, ktoré formujú reliéf zeme sa zaoberá geomorfológia.