Rozbor terénu

Terénne tvary sú zložené z:

• rovných plôch
• vypuklých plôch
• zhĺbených plôch

Z topografického hľadiska najdôležitejšími terénnymi tvarmi sú vyvýšeniny a priehlbiny spojené úbočiami.

Ďalšie prvky, ktoré charakterizujú terén sú terénne čiary a body terénnej kostry.

Terénne čiary:

• chrbátnica – je čiara, ktorá spája najvyššie body na svahovom chrbte
• údolnica – je čiara, ktorá spája najnižšie miesta v údolí

Terénne body – sú miesta v ktorých sa vodorovná rovina dotýka vrcholu vyvýšeniny, alebo dna údolia

Čiastkové plochy terénu

Priebeh čiastkovej plochy posudzujeme v smere spádu a v smere vrstevníc.

Čiastková plocha - je jednoduchý tvar, ktorý môže byť rovný, vypuklý, alebo vhĺbený. V smere spádu môže byť rovnomerný, pribúdajúci, ubúdajúci. Priebeh čiastkovej plochy v smere spádu sa prejaví v rozostupe vrstevníc. Pri rovnomernom spáde bude rozostup vrstevníc rovnaký. Pri pribúdajúcom spáde sa bude rozostup zmenšovať a pri ubúdajúcom spáde sa bude zväčšovať.

Sedlo – je terénny tvar do ktorého smerujú dve chrbátnice a od ktorého odchádzajú dve údolnice.

Zvláštne prípady sedla:

• priehlbina – je široké a plytké sedlo
• priesmyk – široké a hlboké sedlo
• tiesňava – úzke a hlboké sedlo

Svahový chrbát – je v smere spádu prevýšený vyvýšený tvar. Vrstevnice sa ohýbajú na chrbátnici.

Úžľabina – je vhĺbený tvar medzi dvomi vypuklými plochami, vrstevnice sa ohýbajú na údolnici